Všeobecný popis:
Je to statný padavý listnaný strom rasúti na vlhkých pôdach a dosahuje výšku 20 až 30 metrov. Priemer kmeňa môže presiahnuť 1m. Meno druhu je odvodené od sfarbenia listov, ktoré su svetlejšie ako u väčšiny iných druhov vŕb. Listy sú na obvode jemne pílovité, 5-10cm dlhé a 1-2cm široké, porastené veľmi jemnými bielymi chĺpkami, hlavne zo spodnej strany. Výhonky sú zvyčajne šedozelené až hnedozelené. Stromy sú dvojdomé a kvitnú na začiatku jari (obvykle v marci), samčie kvety majú dve tyčinky obklopené zelenožltými listencami, samičie kvety sú jahňady. K hlavným opeľovačom patrí včela. Plod je kužeľovitá tobolka s ochlpenými semenami, dozrieva v máji. Vŕba biela veľmi dobre prosperuje na zaplavených miestach.
Používaná časť:
Kôra, pupene, mladá kôra
Spôsob použitia:
Kôra sa používa vo forme bylinného čaju samostatne alebo v zmesi s ďalšími bylinami. Veľmi účinnou liečebnou formou je tinktúra z pupeňov- gemmoterapia.
Vŕba biela nie je vhodná pre tehotné ženy a v akútnom stave žaludočných a dvanástorníkových vredov.
V roku 1838 bola z kôry vŕby bielej prvykrát izolovaná kyselina salicylová, a z nej potom bol v roku 1899 synteticky pripravený aspirín.
zdroj:serafinbyliny.sk
